Zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) bola zavedená daň za ubytovanie ako jeden z inštitútov miestnych daní, ktorá nahradila miestny poplatok za ubytovaciu kapacitu v zmysle § 4 zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch.

Daň za ubytovanie je jednou z fakultatívnych miestnych daní, ktorú môže zaviesť obec všeobecne záväzným nariadením platným pre svoje územie, ak podľa miestnych podmienok je zavedenie tejto dane odôvodnené. Správcom tejto dane je obec, na ktorej území sa ubytovacie zariadenie nachádza. Preto ak obec na svojom území miestnu daň za ubytovanie zavedie všeobecne záväzným nariadením, musia všetky ubytovacie zariadenia nachádzajúce sa v územnom obvode príslušnej obce túto daň vyberať.

Všeobecne záväzné nariadenie obce (ďalej len „VZN“) musí obsahovať okrem sadzby dane aj všetky podrobnosti, ktoré sa týkajú vyberania, platenia a odvodu vybranej sumy dane obci. Vo VZN musia byť explicitne uvedené povinnosti pre prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia, najmä spôsob vedenia preukaznej evidencie o ubytovaných osobách na účely tejto dane vrátane náležitostí tejto evidencie, ako aj spôsob vyberania dane od ubytovaných osôb a vydávania potvrdení o uhradení dane. Keďže túto miestnu daň vyberá prevádzkovateľ, obec musí určiť aj spôsob a lehotu na odvedenie vybranej sumy dane na účet obce a lehotu oznamovacej povinnosti platiteľa dane. Citovaný zákon neustanovuje zníženie dane ani oslobodenie od dane, ale ponecháva túto možnosť priamo obciam, ktoré môžu vo všeobecne záväznom nariadení ustanoviť osoby alebo okruh osôb, ktoré platia túto daň v nižšej sume alebo neplatia daň vôbec. Kritériá tohto riešenia obce určia podľa miestnych podmienok a vlastného uváženia.