Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Predaj tovaru - reťazové transakcie v rámci Európskej únie

14.3.2007, , Zdroj: Verlag Dashöfer

Pod pojmom reťazové transakcie rozumieme predaj tovaru, na ktorom sú zúčastnené minimálne 3 osoby, ale k preprave tovaru dochádza spravidla iba od prvej zúčastnenej osoby k poslednej zúčastnenej osobe. Ostatné osoby pôsobia iba ako sprostredkovatelia.

Príkladom reťazovej transakcie môže byť predaj tovaru osobou A konečnému zákazníkovi, ktorým je osoba D. Tovar je prepravený priamo od osoby A k osobe D. Osoba A ale vystaví faktúru za predaj tovaru osobe B. Tá vystaví faktúru za predaj tovaru osobe C a táto nakoniec vystaví faktúru za predaj tovaru osobe D. Uvedenú transakciu možno ilustrovať nasledovnou schémou:

Kliknutím otvoríte obrázok v novom okne

Pri reťazovej transakcii, ktorá zahŕňa prepravu tovaru iba v rámci SR a na ktorej sú zúčastnení iba platitelia DPH s trvalým pobytom alebo sídlom v SR, je každá faktúra predmetom slovenskej DPH. Situácia je komplikovanejšia v prípade reťazovej transakcie, ktorá zahŕňa prepravu tovaru medzi dvomi krajinami a na ktorej sú zúčastnené osoby z viacerých štátov.

V nasledujúcom článku sa budeme zaoberať rozhodnutím SDES, ktoré sa vzťahuje na reťazovú transakciu v rámci EÚ. Ide o rozhodnutie C-245/04 EMAG Handel Eder OHG (ďalej len „EMAG“).

Rozsudok SDES

Tento súdny spor vznikol v Rakúsku. EMAG je rakúska firma, ktorá nakupuje neželezné kovy pre svojich rakúskych zákazníkov. Tieto kovy kupovala prostredníctvom firmy K, ktorá má sídlo taktiež v Rakúsku. Firma K nakupovala kovy od svojich dodávateľov v Taliansku a Holandsku. Po uskutočnení každej transakcie firma K inštruovala svojich dodávateľov, aby odovzdali tovar prepravnej spoločnosti, ktorá ich dopravila priamo EMAGu alebo priamo zákazníkom EMAGu. Išlo teda o klasickú reťazovú transakciu, v ktorej holandskí a talianski dodávatelia vystupovali ako osoba A, firma K ako osoba B, EMAG ako osoba C a konečný zákazník v Rakúsku ako osoba D (podľa vyššie uvedenej schémy).

Faktúra od firmy K za predaj tovaru EMAGu obsahovala aj 20 % rakúsku DPH. EMAG túto faktúru zaplatil a DPH zahrnul do svojho rakúskeho daňového priznania k DPH ako odpočítanie DPH na vstupe. Rakúsky daňový úrad odmietol uznať EMAGu možnosť túto DPH odpočítať. Podľa ich názoru totiž firma K nesprávne uplatnila na tejto faktúre rakúsku DPH.

Rakúsky zákon o DPH v § 3 ods. 8 stanovuje, že miesto dodania tovaru, ktorý je prepravený zákazníkovi alebo inej osobe určenej zákazníkom, je tam, kde sa preprava tovaru začína. Keďže preprava tovaru sa začala mimo územia Rakúska, toto dodanie tovaru nepodliehalo rakúskej DPH.

Na druhej strane, EMAG argumentoval, že v tomto prípade prepravu zabezpečovala firma K. Táto firma zároveň znášala všetky riziká spojené s prepravou tovaru. EMAG nepoznal dodávateľov firmy K. Z tohto dôvodu bolo miestom dodania tovaru Rakúsko a firma K bola povinná uplatniť na toto dodanie DPH. Z toho vyplýva, že EMAG mohol túto DPH na vstupe odpočítať.

Spor nakoniec rozhodoval rakúsky súd, ktorý uznal, že pri dodaní tovaru od talianskych a holandských dodávateľov firme K a ďalej na EMAG, prípadne zákazníka EMAGu, došlo pri jednom presune tovaru k dvom alebo trom dodaniam (podľa počtu zúčastnených osôb). Išlo teda o reťazovú transakciu.

Podľa rakúskeho súdu sa na 1. dodanie, medzi holandským alebo talianskym dodávateľom a firmou K, vzťahuje článok 8 ods. 1 písm. a) Šiestej smernice (článok 32 rekonštruovanej Smernice 2006/112/EC). Tento článok stanovuje, že dodanie spojené s prepravou tovaru má miesto dodania tam, kde sa preprava tovaru začína [§ 13 ods. 1 písm. a) slovenského zákona o DPH]. To znamená, že miesto tohto dodania sa jednoznačne nachádza mimo územia Rakúska a nepodlieha rakúskej DPH. Súd sa nevyjadril k otázke, ako posúdiť prípadné nadobudnutie tovaru z iného členského štátu pri tejto transakcii (za predpokladu, že išlo o dodanie tovaru medzi dvomi členskými štátmi EÚ).

Na druhej strane, podľa rakúskeho súdu je sporné určenie miesta pri 2. dodaní, medzi firmou K a EMAGom. Rakúsky súd sa teda rozhodol obrátiť na SDES s nasledovnými otázkami:

  • Ak dve (alebo viaceré) po sebe nasledujúce dodania toho istého tovaru sprevádza iba jeden presun tovaru medzi dvomi členskými štátmi EÚ, je možné všetky tieto dodania považovať za dodanie tovaru do iného členského štátu? Je pri tejto otázke rozhodujúce, kto má právo nakladať s tovarom ako vlastník počas prepravy (osoba A, B, C alebo D)?

  • Ak ide o viacero dodaní tovaru spojené s jednou prepravou tovaru (t. j. ak ide o reťazovú transakciu), je možné pri všetkých určiť miesto dodania tovaru tam, kde sa preprava začína?

Rozhodnutie SDES

K 1. otázke zaujal SDES nasledovné stanovisko: Viacero dodaní nasledujúcich za sebou by bolo možné považovať za dodanie tovaru do iného členského štátu v prípade, ak by sme všetkým dodaniam mohli rovnako pripísať presun tovaru.

V prípade, ak by to tak bolo, 1. dodanie by bolo považované za dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ, a teda logicky by malo byť spojené aj s nadobudnutím tovaru v cieľovej krajine EÚ. Podobne, druhé (alebo tretie) dodanie by sme považovali za dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ, ktoré by bolo opäť spojené s nadobudnutím tovaru v cieľovej krajine. To by bolo nelogické riešenie, keďže k nadobudnutiu tovaru v cieľovej krajine mohlo dôjsť len raz.

Preto je potrebné predpokladať, že tieto dodania nasledovali časovo jedno za druhým, t. j. najskôr 1. dodanie, potom 2. dodanie, atď. Ak súhlasíme s tým, že 1. dodanie medzi osobou A a B je možné považovať za dodanie tovaru do iného členského štátu, osoba B v reťazovej transakcii musela logicky tento tovar nadobudnúť v cieľovej krajine prepravy (ako nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ). Nebolo by preto logické, aby sme povedali, že osoba B uskutočnila nasledovné dodanie tovaru osobe C opäť z členského štátu, v ktorom sa preprava začala. Naopak, musíme predpokladať, že k 2. dodaniu (medzi osobou B a C) už prepravu tovaru priradiť nemožno, t. j. ide o dodanie tovaru bez prepravy.

Z toho vyplýva, že prepravu tovaru z jedného členského štátu EÚ do iného členského štátu možno pripísať iba jednému plneniu v rámci reťazovej transakcie. To platí bez ohľadu na to, kto má právo nakladať s tovarom ako vlastník počas prepravy.

Odpoveď na 1. otázku teda znie: V prípade ak dve (alebo viaceré) po sebe nasledujúce dodania toho istého tovaru sprevádza jeden presun tovaru medzi dvomi členskými štátmi EÚ, je možné túto prepravu pripísať iba jednému z týchto dodaní. To platí bez ohľadu na to, kto má právo nakladať s tovarom ako vlastník počas prepravy.

Druhá otázka mala za cieľ zistiť, ako sa pri dodaní tovaru v rámci reťazovej transakcie uplatnia pravidlá o mieste dodania tovaru. SDES pri odpovedi na 2. otázku priamo vychádzal z odpovede na 1. otázku. Keďže je jasné, že prepravu možno pripísať iba jednému dodaniu v rámci reťazovej transakcie, iba takéto dodanie možno považovať za dodanie tovaru spojené s prepravou tovaru [§ 13 ods. 1 písm a) slovenského zákona o DPH]. Ostatné dodania v rámci reťazovej transakcie je potrebné považovať za dodanie tovaru bez prepravy [§ 13 ods. 1 písm. c) slovenského zákona o DPH].

Miesto dodania tovaru v rámci reťazovej transakcie je teda potrebné určiť podľa toho, či za dodanie spojené s prepravou tovaru možno považovať prvé, druhé (alebo iné) dodanie. To znamená, že ak je možné za dodanie spojené s prepravou považovať 1. dodanie medzi osobou A a B, tak 2. dodanie medzi osobou B a C (ako aj tretie medzi osobou C a D) je potrebné považovať za dodanie bez prepravy. Z toho vyplýva, že 1. dodanie má miesto dodania tovaru v štáte, kde sa preprava tovaru začína, zatiaľ čo druhé (a tretie) dodanie má miesto dodania tovaru v štáte, kde sa tovar nachádzal po skončení prepravy.

Ak je možné za dodanie spojené s prepravou považovať 2. dodanie medzi osobou B a C, to znamená, že 1. dodanie tovaru medzi osobou A a B sa uskutočnilo ešte pred prepravou tovaru, a to v krajine, v ktorej sa preprava tovaru začína. Tretie dodanie tovaru medzi osobou C a D sa logicky uskutočňuje v krajine, v ktorej sa tovar nachádza po preprave.

SDES neurčil pevne, ktoré dodanie v rámci reťazovej transakcie je potrebné považovať za spojené s prepravou. To znamená, že za dodanie spojené s prepravou nemožno vždy automaticky považovať 1. dodanie v rámci

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: