Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZP § 131 Zrážky zo mzdy a poradie zrážok

24.4.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.2.1 Komentár k ZP § 131 Zrážky zo mzdy a poradie zrážok

JUDr. et Mgr. Jozef Toman PhD.


Zrážky zo mzdy a poradie zrážok

§ 131

(1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len

a. preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,

b. sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c. peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

d. neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e. nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f. náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g. náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

h. sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4.

(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

(4) Zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a 2 a zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

(5) Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia sa poradie zrážok spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu.

(6) Pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť preto, že sa nesplnili podmienky na ich priznanie, sa poradie zrážok spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok.

(7) Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok spravuje dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi.

(8) Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky podľa odsekov 4 a 5, zachované aj u nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky. To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa odseku 7, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený.

K § 131:


§ 131 upravuje pravidlá, za akých možno vykonávať zrážky zo mzdy, ako aj pravidlá pre poradie zrážok. V praxi je problematické skoordinovať zrážky zo mzdy na základe jednotlivých predpisov (napr. dlh voči štátu, fyzickým osobám, zamestnávateľovi).

V ods. 1 sú upravené tzv. prednostné zrážky. Ich zrazenie má prednosť pred ostatnými zrážkami. Ide o priebežné plnenia vo vzťahu k štátu (resp. subjektom, ktoré sú za tieto skutočnosti zodpovedné – napr. zdravotné poisťovne) – aktuálne odvody, daň, resp. ich zúčtovanie za určité obdobie – napr. výkaz nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia.

V rámci druhej skupiny (ods. 2) ide o plnenia, ktoré súvisia s pracovným pomerom – napr. zamestnancovi sa vyplatilo plnenie, na ktoré nemal nárok alebo na ktoré stratil nárok (napr. náhrada mzdy za dovolenku, na ktorú nárok nevznikol napr. z dôvodu skončenia pracovného pomeru alebo na ktorú z dôvodu krátenia nárok zanikol, hoci predtým vznikol alebo napr. povinnosť vrátiť odstupné pri uzatvorení pracovného pomeru s tým istým zamestnávateľom za podmienok podľa § 76 ods. 4). V rámci druhej skupiny ide aj o vrátenie plnení získaných od štátu vo väzbe na to, že zamestnávateľovi je doručený exekučný príkaz napr. od exekútora.

V prípade prvej a druhej skupiny sa nevyžaduje súhlas zamestnanca.

V prípade ods. 3 ide o dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú podľa § 20.

V ods. 4 sa odkazuje na osobitný predpis, ktorý upravuje základnú sumu, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy – nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

1) Základná suma = 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky = 198,09 eur

Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem.

= 49,52 eura

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.

= 49,52 eura

2) Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma podľa osobitného predpisu,2a) z ktorej sa vypočíta základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; toto ustanovenie sa použije aj vtedy, ak je povinným osoba podľa § 2a.

60% zo 198,09,- eur = 118,85,- eur

3) Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu,2aa) dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,2b) doplnkového výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2c) alebo dávok výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu2d) (ďalej len „dôchodkové dávky”), je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

= 198,09 eur

V ustanoveniach § 131 sa hovorí o výkone rozhodnutia nariadenom súdom. Vzhľadom na to, že výkon rozhodnutia sa primárne realizuje v exekučnom konaní, § 131 sa aplikuje aj na situácie, ktoré sa týkajú exekučného konania.


Zrážky zo mzdy, ak zamestnanec neuznal zodpovednosť za škodu

Zamestnanec /skladník/ vydal zo skladu zákazníkovi nesprávny tovar. Tento bol následne použitý pri výrobnom procese, z čoho zákazníkovi vznikla vysoká finančná škoda, ktorú si vymáha od spoločnosti. Poistná suma, ktorú zamestnávateľ má pre takéto prípady, nepokryje celú čiastku, ale len časť z nej. Zamestnávateľ má v úmysle požadovať od zamestnanca náhradu škody vo výške štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ako je potrebné postupovať, ak zamestnanec neuzná tento záväzok aj napriek tomu, že zamestnávateľ vie preukázať, že škoda vznikla jeho zavinením z nedbanlivosti? Môže zamestnávateľ vykonávať zrážky podľa § 131 Zákonníka práce aj bez súhlasu zamestnanca z dôvodu spôsobenia škody zamestnancom?

Zamestnávateľ môže vykonávať zrážky zo mzdy len v prípadoch stanovených v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce alebo v prípade, ak sa na tom písomne dohodne v dohode o zrážkach zo mzdy (§ 131 ods. 3 Zákonníka práce) alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu (§ 131 ods. 3 Zákonníka práce).

Podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec musí uznať, že nahradí škodu, ktorú spôsobil, zároveň uznať že nahradí škodu v určenej sume (suma určená zamestnávateľom – suma, ktorú požaduje v limitoch, ktoré stanovuje zákon - § 186 ods. 2 Zákonníka práce) a zároveň sa dohodne spôsob náhrady (t.j. ako sa nahradí škoda).

Zamestnanec nie je povinný uznať, že spôsobil škodu a zamestnávateľ nie je oprávnený automaticky (bez toho, aby zamestnanec uznal škodu) od zamestnanca škodu svojpomocne vymáhať (napr. zrážkami zo mzdy). Právna úprava to neumožňuje, pretože v takomto prípade ide o tvrdenie proti tvrdeniu, či zamestnanec spôsobil škodu alebo nie (zamestnanec tvrdí, že nie a zamestnávateľ tvrdí, že áno). V danom prípade až tretí subjekt (súd) rozhodne o tom, či škodu spôsobil zamestnanec alebo nie.

V prípade ak zamestnanec neuzná, že spôsobil škodu, resp. neuznal výšku škody zamestnávateľ si musí nárok na náhradu škody uplatniť na súde.


Nepriznanie zrážok zo mzdy na základe exekúcie

Ako môže zamestnávateľ zistiť, či bol zamestnanec pred nástupom k zamestnávateľovi niekde zamestnaný, keď tvrdí, nebol hlásený na úrade práce a ani nerobil? Zamestnávateľ podozrieva zamestnanca, že zatajuje nariadené zrážky zo mzdy, ktoré by mal uvedené v zápočtovom liste od predchádzajúceho zamestnávateľa?

Podľa § 40 ods. 6 Zákonníka práce „Fyzická osoba je povinná informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu, a o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa ak ide o mladistvého.”.

Podľa § 131 ods. 8 Zákonníka práce Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky podľa odsekov 4 a 5, zachované aj u nového zamestnávateľa.