dnes je 1.10.2020

Input:

Prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, nočná práca

7.12.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

7.3.9.3 Prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, nočná práca

JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.; JUDr. Juraj Mezei, PhD.

Prestávky na odpočinok a jedenie

Prestávky v práci upravuje § 91 ZP. Zamestnávateľ je povinný počas pracovnej zmeny poskytnúť prestávku v práci najmä na zabezpečenie oddychu a krátkodobej regenerácie pracovnej sily zamestnanca, na vykonanie biologických potrieb.

Prestávka na odpočinok a jedenie sa neposkytuje na začiatku a na konci zmeny, pretože by nesplnila základný účel, ktorý v priebehu pracovného procesu plniť má. Nezapočítava sa do pracovného času, pretože zamestnanec nevykonáva v tomto čase prácu; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom. Prestávka poskytovaná z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci sa započítava do pracovného času.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi prestávku na odpočinok a jedenie, ak pracovná zmena zamestnanca je dlhšia ako 6 hodín. Mladistvému zamestnancovi patrí prestávka v práci, ak je zmena dlhšia ako 4 a ½ hodiny.

Rozsah prestávky v práci na odpočinok a jedenie je 30 minút. Predĺženie prestávok v práci ako aj podmienky ich poskytnutia je otázkou dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Nepretržitý denný odpočinok

Nepretržitý denný odpočinok (§ 92 ZP) tiež plní ochrannú funkciu pri výkone práce. Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal určitý minimálny odpočinok medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny.

Zamestnancovi patrí minimálny odpočinok medzi koncom jednej zmeny a začiatkom druhej zmeny v rozsahu 12 hodín po sebe nasledujúcich v priebehu 24 hodín. Minimálny odpočinok medzi koncom jednej zmeny a začiatkom druhej zmeny u mladistvého zamestnanca je aspoň 14 hodín po sebe nasledujúcich v priebehu 24 hodín.

Z uvedeného ustanovenia sú možné výnimky, ktoré umožňujú zamestnávateľom uvedenú dĺžku odpočinku medzi dvoma zmenami skrátiť. Skrátenie odpočinku prichádza do úvahy u zamestnanca staršieho ako 18 rokov veku:

  • v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci,

  • pri naliehavých poľnohospodárskych prácach,

  • pri poskytovaní univerzálnej poštovej služby,

  • pri naliehavých opravárenských prácach,

  • ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie zamestnancov a

  • pri mimoriadnych udalostiach.

Ak zamestnávateľ skráti minimálny odpočinok je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30 dní rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok.

Nepretržitý odpočinok v týždni

Všeobecné pravidlo: Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť aj nepretržitý odpočinok v týždni (§ 93 ZP). Zamestnávateľ je povinný pracovný čas rozvrhnúť tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadnúť na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok.

Výnimka č. 1: V prípade, že povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca staršieho ako 18 rokov vyššie uvedeným spôsobom (sobota a nedeľa alebo nedeľa a pondelok), poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch týždňa (napr. pondelok a utorok).

Výnimka č. 2: Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas tak, aby mal zamestnanec nepretržitý odpočinok dva po sebe nasledujúce dni, zamestnávateľ môže so zástupcami zamestnancov, a ak nepôsobia u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku. Tento by mal pripadnúť na nedeľu. V tomto prípade je zamestnávateľ povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do ôsmich mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni.


Zamestnávateľ skrátil zamestnancom po dohode s nimi nepretržitý odpočinok v týždni na 24 hodín. Toto skrátenie trvalo počas jedného mesiaca. V súlade s ustanovením § 93 ods. 3 je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom náhradný nepretržitý odpočinok v týždni a to najneskôr do 8 mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni. Zamestnávateľ môže uvedené voľno spojiť tak, že poskytne náhradný odpočinok za 4 dni nečerpaného voľna a nepretržitý odpočinok za sobotu a nedeľu - spolu 6 dní nepretržitého voľna.

Výnimka č. 3: Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas vyššie uvedenými troma spôsobmi, zamestnávateľ môže zamestnancovi, staršiemu ako 18 rokov, po dohode so zástupcami zamestnancov alebo, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 35 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý pripadne na nedeľu a na časť dňa predchádzajúceho nedeli alebo na časť dňa nasledujúceho po nedeli.

Výnimka č. 4: Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas vyššie uvedenými troma spôsobmi (všeobecný spôsob ani výnimka 1 a 2), zamestnávateľ môže zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za dva týždne najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku v týždni, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do štyroch mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni.

§ 94 ZP sa upravuje práca v dňoch pracovného pokoja

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky.

Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

  • - naliehavé opravárske práce,
  • - nakladacie a vykladacie práce,
  • - inventúrne a uzávierkové práce,
  • - práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
  • - práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
  • - práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
  • - kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
  • - naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa(§ 94 ods. 4 ZP).

V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj”) s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.

V tomto prípade teda nie je možná ani dohoda o práci v tento čas, resp. tieto dni.

Práca nadčas

Prácu nadčas upravuje § 97 ZP.

Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Ak zamestnanec vykonáva prácu nad vopred rozvrhnutý ustanovený týždenný pracovný čas mimo rámca pracovných zmien ide o nadčasovú prácu. Aby skutočne išlo o prácu nadčas musí byť aj splnená podmienka a to, že ide o prácu vykonanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom. To znamená, že ak zamestnanec koná prácu nadčas z vlastnej vôle bez súhlasu zamestnávateľa alebo bez toho aby mu zamestnávateľ prácu nadčas nariadil, nejde o prácu nadčas. Zamestnanec sa nemôže domáhať za takto svojvoľne vykonanú prácu mzdy vrátane príplatku za nadčasovú prácu.

O prácu nadčas nejde:

1. ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo

2. ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.

Výnimočnosť práce nadčas

Ustanovuje sa, že zamestnávateľ môže nariadiť alebo dohodnúť prácu nadčas len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem. V týchto prípadoch môže byť nariadená práca nadčas aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 ZP aj na dni pracovného pokoja.

Nepretržitý odpočinok zamestnanca medzi dvoma zmenami sa nemôže skrátiť na menej ako 8 hodín ani v týchto prípadoch.

Rozvrhnutie práce nadčas

Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac 4 mesiacov po sebe nasledujúcich. Zamestnávateľ sa môže so zástupcami zamestnancov dohodnúť aj na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.

Aj v tomto prípade je ustanovené vyrovnávacie obdobie a to z dôvodu ochrany zamestnanca. Na druhej strane je aj v záujme zamestnávateľa, aby mohol flexibilnejšie postupovať v prípadoch, ak má potrebu nadčasovej práce.

Rozsah nadčasovej práce

Zamestnávateľ môže v kalendárnom roku nariadiť zamestnancovi nadčasovú prácu v rozsahu:

  • najviac 150 hodín.

  • ďalších 100 hodín zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov; tomuto zamestnancovi možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad rozsah ustanovený v prvej vete ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Ide o nadčasovú prácu nariadenú, výkon ktorej nie je potrebné so zamestnancom dohodnúť. Zamestnávateľ jednostranne môže túto prácu nariadiť.

Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín.

Prácu nadčas možno teda nad rozsah 150 hodín (resp. 250 hodín) dohodnúť alebo možno dohodnúť aj celý rozsah práce nadčas bez jej nariadenia.

Celkom zamestnanec môže v kalendárnom roku u zamestnávateľa vykonať nadčasovú prácu v rozsahu 400 hodín (150 hodín nariadenú a 250 hodín dohodnutú, prípadne iná kombinácia s nižším počtom nariadenej práce, v prípade zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie to môže byť najviac kombinácia 250 hodín a 150 hodín).

Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno, alebo ktorú vykonával pri a) naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu, b) mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce