dnes je 19.4.2021

Input:

Úroky - dôležitá účtovná a daňová položka firmy

3.3.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.142 Úroky – dôležitá účtovná a daňová položka firmy

Ing. Dušan Preisinger

Úroky sú súčasťou fixných aktív firmy. Ich podiel na fixných aktívach je ovplyvnený podielom úverov a pôžičiek v štruktúre cudzích zdrojov. Pre firmu je dôležité, či úroková sadzba zabezpečuje pákový efekt. Ide o udržateľnú ekonomickú pozíciu, pri ktorej je úroková sadzba nižšia ako prevádzková rentabilita aktív („prevádzkový zisk/Ø hodnota aktív”). Ide o efektívnosť úverovej zaťaženosti firmy, ktorá v podstate nahrádza mieru akumulácie vlastných zdrojov a umožňuje udržateľný rast, prípadne finančnú stabilitu pri realizácii svojich podnikateľských aktivít. Je logické, že nefinančný podnikateľský subjekt, ktorý zabezpečuje financovanie reprodukcie prevádzkového cyklu okrem vlastných zdrojov aj úverom, vykazuje v štruktúre výsledného hospodárskeho výsledku zápornú hodnotu výsledku hospodárenia z finančnej činnosti. Je preto dôležité dosiahnuť kladnú hodnotu výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti, ktorý zabezpečuje schopnosť splácať nielen úver, ale aj úroky (na rozdiel od odpisov sú úroky nielen účtovný fixný náklad, ale súčasne aj výdavok).

Špecifická pozícia úveru (prípadne pôžičky) je v tom, že z hľadiska účtovníctva nie je daňovým výdavkom z pozície poskytovateľa a súčasne splátka úveru nie je daňovo uznateľným výdavkom dlžníka (§ 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Z hľadiska účtovníctva je teda splácanie istiny a úrokov odlišné.

Z daňového hľadiska je rozdielna pozícia úrokov pri podvojnom účtovníctve () a jednoduchom účtovníctve (). Pri podnikateľskom subjekte (úverový dlžník) účtujúcom v sústave PÚ sú úroky považované za účtovný náklad, ak sú v danom účtovnom období, podľa úverovej zmluvy zaúčtované. Pri úverovom dlžníkovi účtujúcom v sústave JÚ sa stávajú účtovne uznateľným nákladom až po ich úhrade (názor autora: Ide o významný rozdiel vo vzťahu k základu dane z príjmu (ZDP). Pri firmách účtujúcich v systéme PÚ sa základ dane z príjmu (ďalej len „ZDP”) znižuje po zaúčtovaní, aj keď úroky neboli uhradené; ide o účtovný náklad, nie reálny finančný výdavok, ktorý znižuje likviditu I. stupňa. Pri subjekte účtujúcom v systéme JÚ sú považované za daňovo uznaný náklad reálne uhradené úroky. V prvom prípade ide o účtovný ZDP, v druhom prípade ide o reálny výdavok a priamy vplyv na likviditu I. stupňa. Ide o rozdiel medzi PÚ <--> JÚ a z neho vyplývajúci rozdiel medzi účtovaným vzťahom náklady <--> výdavky. Účtovný náklad nemusí, na rozdiel od výdavku znižovať hotovosť). Súčasťou týchto rozdielov sú aj úroky. Reálne zaplatené úroky ako výdavok znižujú cash flow firmy. Naopak, úroky účtovne zaevidované ako náklad znižujú ZDP (optimalizácia základu dane).

Medzi účtovnými nákladmi (PÚ) a reálnymi výdavkami (JÚ) je rozdiel. Reálne zaplatené úroky ako výdavok a úroky zaevidované ako náklad majú rozdielny dopad na disponibilnú hodnotu cash flow firmy. Práve úroky sú významnou súčasťou týchto rozdielov. Je potrebné uviesť, že poskytnutý úver musí súvisieť s podnikateľskou aktivitou úverového dlžníka a daňovníka (§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov). Na základe tejto podmienky bude úrok uznaný ako daňový náklad (prípadne daňovo uznateľný výdavok), ak čerpanie úveru má preukázateľne priamu väzbu na dosiahnutie a udržanie zdaniteľných príjmov danovníka vyplývajúcich z jeho podnikateľských aktivít (princíp plnenia účelovosti úveru).

Z hľadiska účtovníctva má špecifickú pozíciu debetný úrok vyplývajúci z kontokorentného úveru. Ide o krátkodobé financovanie nákladov súvisiacich s reprodukciou prevádzkového cyklu zabezpečované na základe dohodnutého úverového limitu. Táto forma úverovania firmy v podstate zabezpečuje preklenúť krátkodobé výkyvy v likvidite I. stupňa, ktorá je ovplyvnená krátkodobým výpadkom tržieb (to znamená zvýšením likvidity II. stupňa --> rast hodnoty pohľadávok po lehote splatnosti). Ide o úver, ktorého kalendár čerpania a splácania nie je určený. Jeho splácanie závisí od reálnych príjmov firmy. Z toho vyplýva aj debetný úrok z kontokorentného úveru. Platí sa len za výšku a obdobie reálneho čerpania tohto úveru. Debetný úrok firma účtuje v rámci PÚ na účtoch MD 562 – Úroky /D 221 – Bankový účet. Za splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovení § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. To znamená, že úrokový náklad je považovaný za daňovo uplatniteľný, ak súvisí s podnikateľskými aktivitami úverového dlžníka. Dôležité je, že nemôže ísť o úrok z úveru, ktorým je financovaný dlhodobý hmotný majetok a úrok je súčasťou jeho obstarávacej ceny. Kontokorentný úver je určený na zabezpečenie financovania prevádzkového cyklu v prípade krátkodobých porúch vo finančných tokoch. Ide o krátkodobý úver, ktorý je súčasťou bežných príjmov a výdavkov, zabezpečuje stabilitu solventnosti firmy --> tzn. prevádzkových finančných tokov.

Podnikateľské subjekty, ktoré účtujú v rámci JÚ, evidujú poskytnutý úver v Knihe záväzkov (bez ohľadu na dobu splatnosti úveru --> § 15 ods. 4 písm. d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve). Čerpanie úveru nie je zdaniteľným príjmom a splácanie úveru nie je výdavkom. Nie je súčasťou základu dane. Tou sú len skutočne zaplatené úroky, ktoré sú evidované v peňažnom denníku, ktoré sú tiež nákladom vynaloženým na dosiahnutie