dnes je 10.5.2021

Input:

Výpočet odstupného v roku 2021

4.3.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.209 Výpočet odstupného v roku 2021

Ing. Eva Gášpárová

Zamestnancovi patrí odstupné pri skončení pracovného pomeru v prípadoch, ak dôjde k jeho skončeniu výpoveďou alebo dohodou na podnet zamestnávateľa z dôvodov:

  • - uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, t. j., ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
  • - uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
  • - uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, t. j., že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi, ktorý skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu odstupné najmenej v sume:

  • - jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
  • - dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
  • - trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
  • - štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce patrí zamestnancovi, ktorý skončil pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu odstupné najmenej v sume:

  • - jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej dva roky,
  • - dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva a menej ako päť rokov,
  • - trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
  • - štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
  • - päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce patrí zamestnancovi, ktorý skončil pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva odstupné v sume najmenej:

  • - desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odstupného. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj vyššie odstupné, pričom maximálna výška nie je ohraničená. Zamestnávateľ môže poskytnúť odstupné aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.

Zamestnancovi vznikne nárok na odstupné vo výške, ktorá je diferencovaná v závislosti od dôvodu a spôsobu skončenia pracovného pomeru a počtu odpracovaných rokov pre zamestnávateľa.

Pri určení sumy odstupného platí nasledovný postup:

  • - zistenie priemerného hodinového zárobku zamestnanca, resp. pravdepodobného hodinového zárobku platného ku dňu skončenia pracovného pomeru, podľa § 134 Zákonníka práce,
  • - prepočet priemerného hodinového zárobku na priemerný mesačný zárobok, podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce,
  • - výpočet sumy odstupného ako príslušného násobku priemerného mesačného zárobku.

Priemerný zárobok zamestnanca sa určí podľa § 134 Zákonníka práce zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Základnou podmienkou pre zistenie priemerného zárobku je, že zamestnanec odpracoval v rozhodujúcom období aspoň 21 pracovných dní alebo 168 pracovných hodín. Pri splnení tejto podmienky sa priemerný hodinový zárobok vypočíta ako podiel úhrnu zúčtovanej mzdy v rozhodujúcom období a počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Na účely odstupného sa používa priemerný mesačný zárobok. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný mesačný zárobok sa určí tak, že platný priemerný hodinový zárobok zamestnanca sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac vyplývajúci z týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa v súlade s § 134 ods. 4 Zákonníka práce zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Na určenie priemerného počtu hodín pripadajúcich na jeden mesiac je rozhodujúci týždenný pracovný čas daného zamestnanca a nie ustanovený týždenný pracovný čas na pracovisku zamestnávateľa. Ak má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, tak aj priemerný počet hodín pripadajúcich na mesiac bude zodpovedať kratšiemu pracovnému času. Spôsob zistenia priemerného počtu hodín pripadajúcich na jeden mesiac Zákonník práce neustanovuje. Spôsob výpočtu, ako aj zaokrúhľovanie veličín môže zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov ustanoviť vo vnútornom predpise.

V praxi môžu byť základom pre výpočet tieto veličiny:

  • - priemerný rok s počtom 365,25 kalendárneho dňa (v priemernom roku je eliminovaný vplyv priestupných rokov),
  • - priemerný počet týždňov v roku: 365,25 / 7 = 52,1786,
  • - priemerný počet týždňov za mesiac: 52,1786 / 12 = 4,3482,
  • - priemerný počet hodín pripadajúcich na mesiac: týždenný pracovný čas zamestnanca x priemerný počet týždňov na mesiac.
Týždenný pracovný čas zamestnanca Priemerný počet hodínpripadajúcich na jeden mesiac 
40 hodín  173,9  
38,75 hodín  168,5  
37,50 hodín  163,1  
35 hodín  152,2  
30 hodín  130,4  
25 hodín  108,7  


Príklad č. 1:

Zamestnanec bol v pracovnom pomere od 1. 2. 1995, s týždenným pracovným časom 40 hodín. Pracovný pomer skončil dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 30. 4. 2021 a vznikol mu nárok na odstupné vo výške päťnásobku priemerného mesačného zárobku. Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. 4. 2021 je 5,9021 €.

Výpočet odstupného:

  • - priemerný mesačný zárobok zamestnanca: 5,9021 x 173,9 = 1 026,38 €,
  • - odstupné vo