Do roku 2005 boli štandardy vyžadované na úrovni národnej legislatívy iba v niektorých štátoch spravidla pre veľmi obmedzený okruh subjektov (napr. ak mali cenné papiere kótované na burze s cennými papiermi).
Európska komisia v roku 2000 akceptovala návrh Výboru pre medzinárodné účtovné štandardy (IASC) prevziať do práva EÚ Medzinárodné účtovné štandardy (IAS) a prijala návrh legislatívnych zásad s názvom Stratégia finančného výkazníctva: Cesta vpred.
V nadväznosti na to bolo prijaté Nariadenie Rady (ministrov) a Európskeho parlamentu č. 1606/2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem, ktorým sa stanovila:
a) povinnosť používať štandardy v prípade konsolidovanej účtovnej závierky spoločností, ktoré sú kótované na burze v členskom štáte EÚ od účtovného obdobia, ktoré sa začínalo 1. januára 2005 alebo neskôr,
b) možnosť, aby členské štáty túto povinnosť rozšírili aj na iné subjekty.
Štruktúra štandardov: International Financial Reporting Standards – IFRS
Samotné štandardy sa do roku 2002 nazývali Medzinárodné účtovné štandardy (IAS) a tento názov sa dodnes ponechal pre tie štandardy, ktoré boli prijaté do roku 2001 a neboli doteraz zrušené. Štandardy prijaté od roku 2002 sa nazývajú Medzinárodné štandardy finančného vykazovania (IFRS). Analogicky došlo k zmene názvu interpretácií štandardov z Interpretácie Stáleho interpretačného výboru (SIC) na Interpretácie Výboru pre interpretácie Medzinárodného finančného vykazovania (IFRIC).
Rada pre medzinárodné účtovné štandardy rozhodla, že sústavu medzinárodných štandardov finančného vykazovania budú tvoriť:
a) Medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards – IAS) publikované do r. 2002, ktoré sa budú novelizovať a postupne nahrádzať alebo rušiť,
b) Štandardy IFRS – publikované od roku 2003.
a) vydávané do roku 2002 pod skratkou SIC,
b) od roku 2003 pod skratkou IFRIC.
Štruktúra dokumentov súvisiaca s IFRS
- Koncepčný rámec prípravy a prezentácie účtovnej závierky podľa IFRS – predstavuje teoretické východisko.
- Štandardy – predstavujú úpravu určitej oblasti (v rámci účtovnej závierky).
- Interpretácie – predstavujú riešenie špecifických problémov štandardov.
Inštitúcie podieľajúce sa na tvorbe účtovných štandardov
Medzi organizácie, ktoré sa zaoberajú účtovnými štandardami a ich interpretáciami patrí:
a) Nadácia výboru pre medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards Committee Foundation – IASCF),
b) Správna rada,
c) Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards Board – IASB),
d) Výbor pre medzinárodné interpretácie (International Financial Reporting Interpretation Committee – IFRIC),
e) Poradný výbor pre štandardy (Standards Advisory Council – SAC).
Podľa zákona o účtovníctve je uplatňovanie IFRS v Slovenskej republike záväzné pre:
a) konsolidované účtovné závierky všetkých podnikov od 1. 1. 2005,
b) individuálne účtovné závierky podnikov vo verejnom záujme (banky, poisťovne, doplnkové dôchodkové poisťovne, obchodníci s cennými papiermi, emitenti cenných papierov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovaných trhoch v EÚ, vybrané veľké priemyselné podniky a i.), a to počnúc účtovným obdobím, ktoré začína 1. 1. 2006 a obchodných spoločností, ktoré najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia spĺňajú aspoň dve z týchto podmienok:
- celková suma majetku presiahla 170 000 000 eur,
- čistý obrat presiahol 170 000 000 eur,
- priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období presiahol 2 000.
Vzhľadom na to, že cieľom príspevku sú medzinárodné účtovné štandardy vydané ešte pod skratkou IAS a tieto sú stále v platnosti, v príspevku nebudeme používať v súčasnosti používanú skratku IAS / IFRS, ale iba skratku IAS.
Platné účtovné štandardy
IAS 1 – Prezentácia účtovnej závierky
Cieľom tohto štandardu je stanoviť zásady prezentácie riadnej účtovnej závierky v snahe zabezpečiť porovnateľnosť účtovných závierok jednotky s účtovnými závierkami minulých období a s účtovnými závierkami iných jednotiek. Na dosiahnutie tohto cieľa stanovuje tento štandard všeobecné požiadavky na prezentáciu účtovnej závierky, spôsob jej členenia a minimálne požiadavky na obsah účtovnej závierky. Vykazovaním, oceňovaním a zverejňovaním konkrétnych transakcií a udalostí sa zaoberajú iné štandardy a interpretácie.
IAS 2 – Zásoby
Cieľom tohto štandardu je stanoviť spôsob účtovania zásob. Kľúčovou otázkou pri účtovaní zásob je výška nákladov, ktoré sa majú vykazovať ako majetok a prenášať do budúceho obdobia, pokiaľ nie sú vykázané súvisiace výnosy. Tento štandard vysvetľuje postupy určenia obstarávacej ceny zásob a jej následného vykázania v rámci nákladov, vrátane prípadných znížení hodnoty na realizačnú hodnotu. Ďalej vysvetľuje tiež oceňovacie vzorce, ktoré sa používajú na určenie obstarávacej ceny zásob.
IAS 7 – Výkazy o peňažných tokoch
Cieľom tohto štandardu je vyžadovať poskytovanie informácii o historických zmenách v peňažných prostriedkoch a peňažných ekvivalentoch podniku prostredníctvom výkazu peňažných tokov, ktorý člení peňažné toky za obdobie na toky z prevádzkových, investičných a finančných činností.
IAS 8 – Účtovná politika, zmeny v účtovných odhadoch a chyby
Cieľom tohto štandardu je stanoviť kritériá výberu a zmeny v účtovných metódach vrátane účtovného spracovania a zverejňovania zmien v účtovných metódach, zmien v účtovných odhadoch a opráv chýb. Tento štandard má zvýšiť dôležitosť a spoľahlivosť účtovnej závierky jednotky, ako aj vzájomnú porovnateľnosť účtovných závierok jednotky za rôzne obdobia a porovnateľnosť s účtovnými závierkami iných jednotiek.
IAS 10 – Udalosti po období vykazovania
Cieľom tohto štandardu je stanoviť:
a) kedy by mala jednotka upraviť svoju účtovnú závierku z dôvodu udalostí po súvahovom dni, a
b) požadované zverejnenia o dátume, kedy bola účtovná závierka schválená na zverejnenie, a o udalostiach po súvahovom dni.
Tento štandard tiež požaduje, aby jednotka nezostavovala svoju účtovnú závierku s uplatnením zásady nepretržitej činnosti, ak udalosti po súvahovom dni naznačujú, že predpoklad nepretržitej činnosti nie je náležitý.
IAS 11 – Zmluvy o zhotovení
Cieľom tohto štandardu je stanoviť účtovné zaobchádzanie s výnosmi a nákladmi, ktoré sa vzťahujú na zákazky s pokrytými nákladmi a ziskom. Pre podstatu činnosti vykonávanej pri zákazkách s pokrytými nákladmi a ziskom, dátum, kedy sa činnosť s pokrytými nákladmi a ziskom zákazky začala a dátum, kedy sa táto činnosť ukončila, obvykle spadajú do rôznych účtovných období. Preto hlavnou otázkou pri účtovaní zákaziek s pokrytými nákladmi a ziskom je alokácia výnosov zo zákazky a nákladov na zákazku do účtovného obdobia, v ktorom sa práce s pokrytými nákladmi a ziskom uskutočňujú. Tento štandard používa kritériá vykazovania stanovené v rámcovej osnove pre zostavovanie a prezentáciu účtovnej závierky s cieľom určiť, kedy by mali byť výnosy a náklady na zákazku vykázané vo výkaze ziskov a strát. Štandard tiež poskytuje praktický návod na použitie týchto kritérií.
IAS 12 – Dane z príjmov
Cieľom tohto štandardu je stanoviť spôsob účtovania daní z príjmov. Na účely tohto štandardu dane z príjmov zahŕňajú všetky domáce a zahraničné dane, ktoré vychádzajú zo zdaniteľných ziskov. Dane z príjmov zahŕňajú aj dane, ako sú zrážkové dane pri rozdeľovaní pre vykazujúcu účtovnú jednotku, ktoré platia dcérska spoločnosť, pridružený podnik alebo vykazujúci podnik.
IAS 16 – Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia
Cieľom tohto štandardu je stanoviť účtovné spracovanie nehnuteľností, strojov a zariadení a umožniť tak používateľom účtovnej závierky rozlíšenie údajov o investíciách jednotky do nehnuteľností, strojov a zariadení, ako aj zmeny týchto investícií. Kľúčovými otázkami v účtovaní nehnuteľností, strojov a zariadení je vykazovanie tohto majetku, stanovenie jeho účtovných hodnôt a odpisových nákladov a straty zo zníženia hodnoty, ktoré s nimi súvisia.
IAS 17 – Lízingy
Cieľom tohto štandardu je opísať pre nájomcov a poskytovateľov lízingu vhodné účtovné metódy a zverejnenie používané vo vzťahu k lízingom.
IAS 18 – Výnosy
Výnosy sú v Koncepčnom rámci prípravy a prezentácie účtovnej závierky definované ako zvýšenie ekonomických úžitkov počas účtovného obdobia vo forme prítoku alebo zvýšenia aktív alebo zníženie záväzkov, čo má za následok zvýšenie vlastného imania, iné ako to, ktoré je spojené s vkladmi osôb podieľajúcimi sa na vlastnom imaní…
